Krupina

Okres Krupina
sa rozprestiera v západnej časti kraja v oblasti Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny, po oboch stranách riek Krupinica, Štiavnička a Litava. Do severozápadnej časti okresu zasahuje CHKO Štavnické vrchy. K atraktivitám patrí najmä zrúcanina Čabraďského hradu s okolitým prírodným prostredím a širším krajinným svojrázom Krupinskej planiny.
Rozloha: 585 km2
Počet obyvateľov: asi 23 tisíc
Počet obcí: 36
z toho miest: Krupina, Dudince

Mesto Krupina
leží v údolí rieky Krupinice na rozhraní Štiavnických vrchov v Krupinskej planiny. Prví obyvatelia sa tu usadili už pred viac ako 5000 rokmi a prvá zmienka o jej obyvateľoch – Sasoch - je z roku 1238. V tom čase pravdepodobne dostali aj prvé privilégiá, ktoré im uhorský kráľ Belo IV. v roku 1244 obnovil. Význam mesta vzrástol v 14. – 15. storočí, kedy sa jeho právo stalo základom krupinského právneho okruhu a Krupina vyššou odvolacou inštanciou. Toto právo používali Hybe, Nemecká Ľupča, Žilina, Turčiansky Sv. Martin a mnohé iné mestá a mestečká. V 16. – 17. storočí Krupina chránila stredoslovenské banské mestá a stala sa jedným z dôležitých oporných bodov proti rozmáhajúcej sa osmanskej ríši. Z tých čias nad mestom bdie strážna veža Vartovka a mesto z veľkej časti obopínajú hradby. V 17. – 19. storočí v meste pôsobili evanjelické a neskôr piaristické gymnázium, kde študovali žiaci z Novohradu, Hontu a okolia Zvolena. Rozmach hospodárstva mesto zaznamenalo najmä rozširovaním rozlohy vinohradov. Vďaka právu mala Krupina právo meča, a tak sa stala známa ako mestom, kde bola upálená posledná bosorka v strednej Európe. Zaujímavosťou mesta sú rozsiahle pivnice, kedysi slúžiace na uskladňovanie vína a iných tovarov. V 19. storočí v Krupine pôsobilo niekoľko významných národných dejateľov (Ondrej Braxatoris, Juraj Mikulka, Michal Huľuk) a narodili sa tu Andrej Braxatoris-Sládkovič a Elena Maróthy-Šoltésová. Od roku 1872 tu ako lesmajster pôsobil šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind, ktorého ruže preslávili vo všetkých kútoch sveta. Od obdobia I. ČSR do polovice 20. storočia tu fungoval kameňolom, z ktorého sa vyrábala andezitová dlažba známa v Bratislave, Viedni i Budapešti. Mesto bolo známe pestovaním čerešní a sliviek, ako aj čerešňovicou a slivovicou.
V súčasnosti má mesto Krupina takmer 8-tisíc obyvateľov, je sídlom krupinského okresu s rozvinutím strojárskym, kamenárskym a nábytkárskym priemyslom. Odmínovacie zariadenia Božena plnia mierové úlohy v misiách OSN a krupinskí kamenári pracovali na budovách prezidentského paláca, Národnej Rady SR, Bratislavského hradu či novostavby Slovenského národného divadla.
Mesto sa môže popýšiť jednou z najväčších románskych bazilík na Slovensku – Kostolom Narodenia Panny Márie zo začiatku 13. storočia, ev. a. v. kostolom, strážnou vežou Vartovkou, expozíciami Múzea A. Sládkoviča či rozsiahlymi podzemnými priestormi – pivnicami, lazníckym osídlením a krásnou prírodou.