Prvej žene-farárke odhalili v Kokave nad Rimavicou pamätnú bustu
Bronzová busta na žulovom podstavci bude pred evanjelickým kostolom v Kokave nad Rimavicou navždy pripomínať významnú rodáčku, vôbec prvú ženu-farárku na Slovensku, Darinu Bancíkovú. Vyhotovenie busty podporil Banskobystrický samosprávny kraj sumou 4000 eur, busta je dielom akademického sochára Petra Mészároša.
„Na tejto buste som pracoval asi tri mesiace, predlohou mi bolo osem – desať portrétov, nakoľko ide o realistické zobrazenie. Vymodeloval som jej mierny úsmev, aby pôsobila pozitívne – to Darinu Bancíkovú vystihovalo aj počas jej života, ktorý nebol vôbec jednoduchý, no bojovala s ním s optimizmom a veselosťou ducha,“ hovorí Peter Mészároš.
Darina Bancíková sa narodila ako vnučka významného evanjelického farára Samuela Bancíka v Kokave nad Rimavicou, kde je aj pochovaná. Počas svojho života vystriedala množstvo pôsobísk, usilovne študovala, bojovala za práva a postavenie žien.
Bola vôbec prvou ženou v slovenskej evanjelickej cirkvi a. v., ktorá bola v roku 1951 ordinovaná za kňaza. Podarilo sa jej to dokonca ako jednej z prvých v Európe a to v čase tvrdého totalitného režimu, ktorý náboženskú vieru zakazoval.
„Prečo busta Dariny Bancíkovej? Pôvod slova busta spočíva v latinskom výraze bustum - miesto spaľovania mŕtvych. Miesto, kde zosnulý bol prevedený v niekoľkých krokoch zo sveta živých do sveta mŕtvych. Dnes to robíme naopak: touto bustou prevádzame odkaz mŕtvej do sveta živých, aby sa nezabudlo. Aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola pokroková a inovatívna a vďaka tomu sme ordinovali ženu za duchovnú ako jedni z prvých v Európe. A aby sa nezabudlo, že evanjelická a. v. cirkev bola vo svojich postojoch pevná. Preto komunistická štátna moc trestala tých najvernejších evanjelických Slova Božieho kazateľov, ktorí svojim umom a rozhľadom prevyšovali komunistickú spoločnosť,” povedal vo svojom príhovore Vladimír Ticháň, zborový farár v Kokave nad Rimavicou.
Darina Bancíková bola totalitným režimom prenasledovaná a väznená za svoju vieru, vo februári 1962 ju ŠTB odviedla priamo z fary v Drienove, niekoľko mesiacov ju držali vo vyšetrovacej väzbe, až ju nakoniec vo vykonštruovanom procese odsúdili na 14 mesiacov väzenia a päť rokov zákazu činnosti za podkopávanie republiky.
Po prepustení z väzenia pracovala ako referentka v Slovenskej štátnej poisťovni, štátny súhlas na vykonávanie duchovenskej činnosti opätovne dostala až v roku 1968.
„Napriek útrapám počas totalitných režimov, v ktorých prežila väčšinu života, sa Darina Bancíková nikdy nevzdala. Bola literárne činná, pracovala s mládežou a jej húževnatosť navždy zmenila postavenie žien v evanjelickej cirkvi na Slovensku. Je nesmierne dôležité, aby sme na takéto osobnosti nikdy nezabúdali, aby sme si ženy v našej spoločnosti vážili a aby mali rovnaké príležitosti ako muži. U nás na Úrade BBSK pracuje vo vedúcich pozíciách 21 žien, čo predstavuje 53 percent – všetky prešli riadnym výberovým konaním a boli vybraté ako najlepšie uchádzačky na svoje pozície,“ uzavrel súčasný podpredseda a novozvolený predseda BBSK Ondrej Lunter.
