Stav mostov je kritický. Riešením môže byť PPP projekt, kraj bude o ňom rokovať s ministrami
Prichádzame preto s riešením v podobe zapojenia sa do spoločného PPP projektu so štátom.
„Zlý stav mostov komplikuje každodenné životy ľudí. Znamená to meškanie do práce či školy, sťažuje prístup k lekárskej starostlivosti, môže spôsobovať výpadky v zásobovaní ako aj skomplikovať práce záchranárskych zložiek, ktoré sa v kritickej chvíli nemusia dostať tam, kam treba,” povedal predseda BBSK Ondrej Lunter.
Fakty hovoria jasne: situácia sa zhoršuje
Banskobystrický samosprávny kraj spravuje 1 034 mostov na cestách II. a III. triedy. Do správy krajov prešli v roku 2004, no už vtedy boli v nevyhovujúcom stave, zdedili sme tak investičný dlh, ktorý sa prehlbuje, pretože samosprávy na jeho riešenie nemajú od štátu žiadne zdroje. Pre porovnanie, v roku 2017 bolo v najhorších kategóriách (zlý, veľmi zlý a havarijný stav) 109 mostov, no k minulému roku to bolo už 251 mostov, čo predstavuje takmer 25 % všetkých mostov v kraji.
Vyplýva to z Informatívnej správy o Stavebno-technickom stave mostov na cestách II. a III. triedy vo vlastníctve kraja, ktorú zobralo na vedomie Zastupiteľstvo BBSK na dnešnom zasadnutí. “V minulom roku sa na základe vykonanej diagnostiky musela obmedziť premávka na viacerých mostoch, dva z nich boli priamo v Hnúšti. Mosty sú pritom neuralgické body cestnej infraštruktúry,” povedal riaditeľ odboru cestnej infraštruktúry Róbert Machala.
PPP projekt: rýchlejšia cesta k riešeniu
Župa sa snaží tento stav riešiť, ale zďaleka na to sama nestačí. Vlani kraj začal rekonštrukciu 16 mostov v celkovej hodnote 4,31 mil. eur, pričom práce na 12 mostoch už boli ukončené. Ešte tento rok sa začne rekonštrukcia ďalších 14 mostov za 4,66 mil. eur, financovaná bude z úveru, ktorý si zobral kraj. Avšak investičný dlh na mostoch, ktoré sú v kategórií zlé, veľmi zlé a havarijné, predstavuje 240 miliónov eur. Kraj takéto finančné prostriedky nemá.
Riešením by mohol byť PPP projekt (verejno-súkromné partnerstvo), do ktorého by sa zapojili štát a samosprávy. Podporu mu vyjadrilo aj Združenie samosprávnych krajov SK8. „Spolu s ostatnými krajmi vytvárame jeden veľký balík najkritickejších mostov, ktoré by súkromný sektor refinancoval a urýchlene opravil, aby sme sa vyhli ich uzáverám a kolapsu dopravnej infraštruktúry. Keďže riešime investičný dlh, ktorý sme zdedili od štátu, považujeme za nevyhnutné kofinancovanie zo strany štátu 50 percentami,“ zdôraznil predseda BBSK Ondrej Lunter.
Župan už mal niekoľko rokovaní s ministrom dopravy Jozefom Rážom, v júni je naplánované aj spoločné rokovanie s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Predseda BBSK verí, že vláda vyjde samosprávnym krajom v ústrety, nakoľko je to spoločná zodpovednosť voči obyvateľom.
Dvojmiliardový investičný dlh
Podľa údajov Sekcie cestnej infraštruktúry SK8 predstavuje celkový investičný dlh na mostoch na Slovensku približne 2 miliardy eur. Bez zásahu štátu a zjednodušenia povoľovacích procesov samosprávy tento problém nedokážu zvládnuť.