Banskobystrický samosprávny kraj prostredníctvom svojho odboru kultúry pozýva raz ročne osláviť prácu tých, ktorí chránia a vytvárajú naše kultúrne hodnoty, na podujatie Kvet kultúry a umenia. Ocenením Kvet kultúry a umenia vzdáme hold výnimočným osobnostiam z rôznych oblastí kultúry, vďaka ktorým naše kultúrne bohatstvo rozvíjame a zachovávame pre budúce generácie. Tento rok sa slávnostné podujatie neuskutočnilo v máji, ale v septembri, pretože Divadlo Jozefa Gregora Tajovského, kde sa podujatie každoročne koná, prechádzalo významnou rekonštrukciou, ktorá má zlepšiť energetickú náročnosť budovy divadla. Vďaka tejto investícii z Plánu obnovy za viac ako 3 milióny eur pribudla vo Zvolene vynovená krásavica.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter a riaditeľ odboru kultúry Peter Černek odovzdali ocenenie Kvet kultúry a umenia 2025 týmto laureátom:
V kategórii za pozoruhodné výsledky v oblasti ľudovoumeleckej tvorby
PhDr. Anna Ostrihoňová. Takmer na polstoročie spojila svoj život s Folklórnymi slávnosťami pod Poľanou, kde pracovala v dramaturgickej a programovej rade. Z dieťaťa, ktoré sa doma kochalo nádherou detvianskeho kroja, neskôr členky folklórneho súboru Detva, sa postupne stávala výrazná a uznávaná osobnosť vo folklórnej tvorbe. Svoje oduševnenie, skúsenosti a vedomosti vkladala do scénických programov, odborne pomáhala pri zostavovaní choreografií folklórnym súborom a skupinám na celom Slovensku. Zaslúžila sa o založenie Podpolianskeho múzea a svoju bádateľskú činnosť spracovala do množstva publikácií, napríklad o tradičnom odeve či kuchyni Podpoľania i monografie mesta Detva.
Folklórna skupina Kýčera. Jej vznik iniciovala Matica slovenská v roku 1933 a už o dva roky neskôr jej členovia vystupovali na Hradčanoch, kde ich prijal prezident Eduard Beneš. Odvtedy sa v skupine, ktorá čerpá z bohatej klenotnice piesní, tancov a zvykov Čierneho Balogu, vystriedali celé rodiny naprieč generáciami, aby zachovali a sprostredkovali jedinečnú balockú kultúru. Základ ich folklórnych vystúpení, ktoré sú zostavené zo zvykov spojených s dôležitými životnými udalosťami, je postavený na človeku – pracovitom, zocelenom životom a okolitou prírodou. Jej klenotnica piesní a tancov a šatnica krásnych balockých krojov teší a bude tešiť ďalšie generácie.
Na snímke: Miroslava Rosíková, riaditeľka folklórnej skupiny a bývalý dlhoročný umelecký vedúci Pavol Ťažký.
V kategórii za výnimočné umelecké, tvorivé alebo interpretačné počiny (v oblasti umenia i záujmovej umeleckej činnosti)
Mgr. Marian Lacko. Divadelník, hudobník, maliar, pedagóg a zakladateľ letného umeleckého tábora Letavy, ktorý je dnes najväčším a najunikátnejším umeleckým táborom v Európe. Letavy vznikli pred 40 rokmi ako letný tábor výtvarníkov, ale v súčasnosti profesionálni lektori vedú amatérov v tvorivých dielňach s rôznym zameraním. Dvadsať rokov je riaditeľom základnej umeleckej školy a svojím srdcom je lokálpatriot. Celý jeho život je spojený s kultúrou a kultúrnym dianím v Rimavskej Sobote i okolí. Svoje skúsenosti odovzdáva mladej generácii, obohacuje ju duchovne a svojím osobným príkladom jej ukazuje cestu k sebarealizácii. Jeho zásluhou sa spolu s ďalšími nadšencami podarilo dostať Rimavskú Sobotu naspäť na divadelnú mapu.
Alexandra Pavelková. Slovenská autorka sci-fi a fantasy, priekopníčka modernej fantastiky na Slovensku a je nositeľkou zrejme všetkých ocenení, ktoré môže autor fantastiky na Slovensku, či v Čechách získať. Píše vedecko-fantastické knihy, fantasy, jej poviedky vyšli v mnohých slovenských a zahraničných žánrových výberoch, zborníkoch alebo časopisoch. Zaoberá sa literárnymi workshopmi, podporuje začínajúcich autorov a umožňuje im prezentovať sa prostredníctvom internetového denníka Fandom zameraného na fantastiku a vedu, ktorého je šéfredaktorkou. Je porotkyňou rôznych literárnych súťaží a sama organizuje súťaž mikropoviedok Ohnivé pero. Je knižnou recenzentkou a okrem vlastnej tvorby sa venuje aj prekladom.
V kategórii za dlhodobé výsledky v oblasti umenia i záujmovej umeleckej činnosti
PhDr. Martin Lokša. Divadelný ochotník, režisér, organizátor, folklorista, obecný kronikár, spoluautor monografií o Nemeckej, Medzibrode, Jasení, Predajnej či Mýte pod Ďumbierom. V historických dokumentoch o potulných zamestnaniach mu chýbali informácie o svetobežníkoch z jeho rodného kraja, preto sa rozhodol vyplniť túto medzeru výskumom a zbieraním materiálu o čipkároch a čipkárstve, ktoré ako kultúrno-historický fenomén ovplyvnilo život na Pohroní. Výsledky svojej bádateľskej činnosti mohol uplatniť v pedagogickej praxi a vyústili do jeho publikačnej činnosti ako autora a spoluautora. Skúmanú tému sa snaží prezentovať aj ako vedúci Folklórnej skupiny Čierťaž v Nemeckej.
Mestské divadlo – Divadlo z Pasáže. V Banskej Bystrici pôsobí od roku 1995. Ide o profesionálne divadlo, v ktorom pracujú, tvoria a účinkujú herci a herečky s mentálnym znevýhodnením, čo ho robí raritným nielen v regionálnom, ale aj v celoslovenskom kontexte. Za 30 rokov svojej existencie vytvorilo viac 35 inscenácií, ktoré sa s úspechom hrávali nielen v Banskej Bystrici, ale aj na slovenských a zahraničných festivaloch a prehliadkach. Divadlo nechce poučovať, ale verí, že práve cez osobnú skúsenosť s hercami, ktorí v autorských predstaveniach rozprávajú svoje príbehy, dokáže vytvárať rôzne prístupy a postoje k ľuďom s postihnutím.
Na snímke: Matúš Petričko, riaditeľ divadla a Eva Ogurčáková, umelecká riaditeľka.
Mária Šajgalíková, odbor kultúry
Foto: Vlado Veverka