Informácie o regióne

Nie nadarmo má Banskobystrický kraj prívlastok „Srdce Slovenska“. Ponúka svojim obyvateľom ako i turistom široké spektrum možností trávenia voľného času či už v prírode alebo na rozličných kultúrnych a športových akciách.

Hospodárstvo regiónu

Banskobystrický kraj sa radí medzi najmenej rozvinuté kraje v Slovenskej republike. Svedčí o tom nielen druhá najvyššia miera nezamestnanosti zo všetkých krajov a nižšie priemerné mzdy, ale aj dlhodobo klesajúce indexy rastu a percentuálne podiely kraja takmer všetkých ekonomických ukazovateľov. Dôsledkom je zhoršujúca sa životná úroveň obyvateľov a rozširovanie oblastí trpiacich chudobou najmä na juhu a východe kraja. Z 13 okresov kraja bolo až päť okresov - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš - zaradených do kategórie „najmenej rozvinutých okresov“ podľa zákona 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov.
Hrubý domáci produkt (HDP) kraja rastie veľmi nízkym tempom a jeho percentuálny podiel sa v porovnaní s ostatnými krajmi stále znižuje. V r. 2002 dosahoval podiel kraja na HDP SR 10,61 % a v r. 2014 to bolo len 8,65 %. Znižuje sa aj HDP na obyvateľa Banskobystrického kraja v parite kúpnej sily, ktorý v r. 2014 dosiahol len 71,4 % podiel z priemeru HDP na obyvateľa SR (v r. 2002 to bolo 86,3 %).
Najvyšší podiel HDP v kraji je tvorený vo sfére veľkoobchodu, maloobchodu a služieb, priemysle a v oblasti verejnej správy, zdravotníctva, školstva a sociálneho zabezpečenia.

Severná časť kraja sa vyznačuje pomerne vysokým stupňom industrializácie. Dlhodobo je dominujúcim odvetvím v regióne hutníctvo hliníka a železa, ktoré exportuje až ¾ svojej produkcie. Ďalej prevláda strojársky priemysel, ktorý postupne dobieha hutníctvo a treťom mieste je chemický priemysel. Na ďalších miestach je výroba potravín, drevospracujúci priemysel a výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov.

Napriek tomu, že drevospracujúci priemysel nemá v kraji dominantné postavenie, v rámci celoslovenského porovnania tvorí produkcia kraja až 45 %. V kraji má vytvorené aj významné materiálno technické, vzdelávacie a vedecko-výskumné zázemie, čoho výsledkom je aj najvyššia dosahovaná produktivita práce v rámci SR.

Južná časť kraja je prirodzenou základňou potravinárskeho priemyslu a poľnohospodárstva a zásobárňou nerudných surovín, u ktorých taktiež došlo v posledných rokoch ku zníženiu ich ťažby ako aj ich následného zhodnocovania.

Za hlavné príčiny zaostávania kraja možno označiť nižšie investície do výroby, inovačného rozvoja a dopravnej infraštruktúry v porovnaní s ostatnými kraji. Na rozvoj inovácií v regióne má vplyv aj skutočnosť, že v kraji pôsobia len dve fakulty, ktoré majú technické zameranie - Fakulta environmentálnych a výrobných technológií a Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene.

Medzi najvýznamnejšie výrobné spoločnosti v kraji patria: