Kompetencie kraja
Banskobystrický samosprávny kraj je vlastníkom ciest II. a III. triedy, vydáva licencie na autobusovú dopravu, je zriaďovateľom stredných škôl, zariadení sociálnych služieb a kultúrnych inštitúcií, je orgánom územného plánovania, obstaráva a schvaľuje územný plán regiónu, podieľa sa na ochrane a tvorbe životného prostredia.
Zoznámte sa s krajom
História kraja siaha do čias Keltov, Kvádov i Rimanov. Významný rímsky cisár Marcus Aurelius napísal na brehoch rieky Hron svoje filozofické dielo "Hovory k sebe samému." V čase sťahovania národov sa tu v 6.storočí usadili natrvalo Slovania. Po zániku Veľkej Moravy sa územie stalo súčasťou Uhorska a v 13. storočí sa v kraji začali usádzať osadníci z cudziny, najmä z Nemecka. Kolonizácia oživila baníctvo a hutníctvo, ktoré v tom čase patrilo k prestížnym nielen v Uhorsku, ale aj v stredovekej Európe. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa cesta otvorila Turkom, juh kraja sa stal súčasťou Osmanskej ríše. Zmeny priniesla 1. aj 2. svetová vojna ako aj roky 1968 a 1989, kedy sa mesto Banská Bystrica stalo sídlom kraja a od roku 2002 aj sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.
Kraj leží v južnej časti stredného Slovenska obkolesený desiatkami chránených území s maximálnou nadmorskou výškou 2043 metrov (Ďumbier) a minimálnou 130 metrov (Ipeľská kotlina). Hodnoty mimoriadneho krajinného významu predstavujú národné parky Nízke Tatry, Slovenský raj, Muránska planina a Veľká Fatra i chránené územia ako Štiavnické vrchy, Ponitrie, Cerova vrchovina či Poľana, ktorá je súčasne aj biosferickou rezerváciou v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.
Banskobystrický samosprávny kraj sa rozprestiera na rozlohe 9 455 km2 a týmto číslom sa v rámci SR radí k najrozľahlejším krajom na Slovensku. Napriek tomu má oproti ostatným málo obyvateľov - len 662 121. Hustota na 1 km2 predstavuje necelých 70 obyvateľov, čo je najmenej zo všetkých krajov. Nachádza sa tu 516 obcí a v 24 mestách žije 55 % obyvateľstva. V produktívnom veku je v súčasnosti v BBSK podľa údajov Štatistického úradu z posledného sčítania obyvateľov v roku 2001 vyše 62 % obyvateľstva, čo je v súlade s priemerom v SR. Takmer 19 % predstavujú dôchodcovia a staršia populácia.
Zámerom BBSK je podporovať najmä rozvoj regiónov prostredníctvom ponuky kvalitných projektov v rámci Európskej únie, vznikajúcich priemyselných parkov, rozvíjajúcej sa infraštruktúry a moderného dopravného spojenia. V budúcnosti možno očakávať prosperitu cez prílev investorov a tým i rast nových pracovných príležitostí a zlepšenie kvality života ľudí aj v tejto časti Slovenska.