Rada partnerstva BBSK

Procesný manuál na implementáciu IÚI projektov BBSK_v1.0 (564 kB)

Procesný manuál na implementáciu IÚI projektov BBSK_v2.0 (715 kB)

Procesný manuál na implementáciu IÚI projektov BBSK_v3.0 (928 kB)

Rada partnerstva je konzultačný a koordinačný orgán, ktorý sa využíva v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov na Slovensku. Jej úlohou je koordinovať a dohliadať na implementáciu a efektívne využitie týchto fondov v súlade s rozvojovými prioritami krajiny.

Rada partnerstva funguje na národnej a regionálnej úrovni a združuje zástupcov rôznych sektorov, ako sú verejná správa, samosprávy, občianska spoločnosť, akademická obec a podnikateľský sektor. Hlavným cieľom Rady partnerstva je:

1. Konzultácia a spolupráca – poskytovať priestor na dialóg medzi rôznymi sektormi a partnermi, čím sa zabezpečuje väčšia transparentnosť a efektivita pri rozdeľovaní prostriedkov z európskych fondov.
2. Dohľad nad implementáciou fondov – sledovať, ako sa realizujú projekty a programy financované z fondov EÚ, a riešiť prípadné problémy a výzvy pri ich realizácii.
3. Stratégia a plánovanie – spolupodieľať sa na príprave a úpravách strategických dokumentov (napríklad Partnerskej dohody alebo Operačných programov), ktoré definujú priority a oblasti, kam sa budú investovať európske prostriedky.

Rada partnerstva teda umožňuje, aby sa do riadenia a kontroly európskych fondov zapojilo viacero zainteresovaných strán, čo prispieva k lepšiemu zohľadneniu potrieb a špecifík jednotlivých regiónov na Slovensku.

Partnerská dohoda je kľúčový strategický dokument, ktorý uzatvára Slovenská republika s Európskou komisiou v rámci čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov na dané programové obdobie. Tento dokument určuje, ako budú použité finančné prostriedky z EÚ fondov, aby prispeli k hospodárskemu, sociálnemu a územnému rozvoju Slovenska.

Hlavné charakteristiky a ciele Partnerskej dohody:

1. Strategické zameranie – Partnerská dohoda stanovuje hlavné priority a oblasti, do ktorých budú smerovať investície z fondov EÚ (napríklad podpora vzdelávania, inovácie, infraštruktúra, digitalizácia, zamestnanosť, inklúzia či ochrana životného prostredia).
2. Rámec pre čerpanie fondov – V dohode sú stanovené pravidlá, ktoré zabezpečujú efektívne, transparentné a účelové využívanie prostriedkov. Tieto pravidlá určujú, ako budú fondy alokované, monitorované a hodnotené.
3. Operačné programy – Partnerská dohoda určuje štruktúru tzv. operačných programov, ktoré predstavujú konkrétne oblasti financovania a obsahujú podrobnejšie plány a opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov. Napríklad operačné programy sa môžu zamerať na oblasti ako doprava, regionálny rozvoj, výskum a vývoj, či ľudské zdroje.
4. Zapojenie partnerov – Partnerská dohoda sa pripravuje na základe konzultácií s rôznymi partnermi, ako sú verejné inštitúcie, samosprávy, podniky, neziskové organizácie a občianska spoločnosť. Týmto spôsobom sa zabezpečuje, aby sa rozvojové potreby a špecifiká Slovenska premietli do samotnej dohody.
5. Monitorovanie a hodnotenie – Partnerská dohoda obsahuje mechanizmy na sledovanie pokroku, plnenie cieľov a na hodnotenie výsledkov investícií. Slovensko tak môže priebežne upravovať svoje programy a prístupy podľa aktuálnych potrieb a výziev.

Význam Partnerskej dohody pre Slovensko

Partnerská dohoda je základným dokumentom, ktorý určuje smerovanie rozvoja Slovenska a spôsob využívania fondov EÚ. Je navrhnutá tak, aby zohľadňovala špecifické potreby krajiny a regiónov, čo umožňuje lepšie cielenie investícií a maximalizáciu ich dopadu. Tento dokument prispieva k udržateľnému rozvoju, k posilňovaniu regionálnej konkurencieschopnosti a k sociálnej inklúzii, čo v konečnom dôsledku vedie k vyššej kvalite života obyvateľov.

Aktuálna Partnerská dohoda pre Slovensko platí pre programové obdobie 2021-2027 a obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré Slovensko prijalo na riešenie výziev, akými sú napríklad klimatické zmeny, digitalizácia, sociálne rozdiely a nízka produktivita práce.

Partnerská dohoda a Rada partnerstva sú úzko prepojené nástroje na koordináciu a efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov v Slovenskej republike. Každý z nich plní dôležitú úlohu pri plánovaní, implementácii a monitorovaní týchto fondov, čím sa zabezpečuje transparentnosť a efektívne smerovanie európskych prostriedkov do priorít rozvoja Slovenska.

Ako sú Partnerská dohoda a Rada partnerstva prepojené:

1. Úloha Rady partnerstva v príprave a schvaľovaní Partnerskej dohody – Rada partnerstva je zložená zo zástupcov rôznych sektorov, vrátane verejnej správy, samospráv, akademickej obce, neziskových organizácií a podnikateľského sektora. Pri príprave Partnerskej dohody má Rada partnerstva konzultačnú úlohu. Zástupcovia partnerov diskutujú o prioritách a potrebách Slovenska a zabezpečujú, aby Partnerská dohoda reflektovala reálne potreby regiónov a spoločnosti. Rada partnerstva tak prispieva k tomu, že dohoda je vypracovaná na základe širokého konsenzu.
2. Implementácia priorít Partnerskej dohody cez Radu partnerstva – Po schválení Partnerskej dohody Európskou komisiou má Rada partnerstva dôležitú úlohu aj v procese implementácie. Sleduje, ako sa napĺňajú ciele stanovené v Partnerskej dohode, a posudzuje, či sa európske fondy používajú podľa dohodnutých priorít. Rada partnerstva má teda dohľad nad tým, ako Slovensko dodržiava strategické ciele a záväzky stanovené v Partnerskej dohode.
3. Úprava a aktualizácia dohody – Partnerská dohoda je „živý“ dokument, ktorý sa môže v priebehu programového obdobia prispôsobiť novým potrebám či zmenám v prioritách. Rada partnerstva môže v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu tým, že poskytuje spätnú väzbu a odporúčania na základe aktuálnych výziev a potrieb, ktoré sa objavia počas implementácie programov. Môže navrhovať úpravy či presuny financií medzi rôznymi prioritami v závislosti od aktuálneho vývoja.
4. Monitorovanie a hodnotenie dosiahnutých výsledkov – Rada partnerstva vykonáva priebežné monitorovanie plnenia cieľov Partnerskej dohody a hodnotí, či jednotlivé operačné programy dosahujú očakávané výsledky. Na základe tohto monitoringu môže odporučiť konkrétne opatrenia na zlepšenie efektívnosti a dosahovania výsledkov, čím sa zabezpečuje, že prostriedky EÚ sú investované účinne a v súlade s plánovanými cieľmi.
5. Zabezpečenie participatívneho prístupu – Cieľom Partnerskej dohody je dosiahnuť inkluzívny a udržateľný rozvoj. Rada partnerstva zabezpečuje, že tento cieľ sa dosahuje participatívne, čo znamená, že všetky zainteresované strany môžu vyjadriť svoje potreby a názory, a tým prispievať k strategickému smerovaniu krajiny. Tým sa zabezpečuje, že rozvojové priority a opatrenia stanovené v Partnerskej dohode reflektujú široké spektrum názorov a perspektív.

Zhrnutie:

Partnerská dohoda definuje strategický rámec a ciele pre čerpanie fondov EÚ, zatiaľ čo Rada partnerstva zohráva úlohu konzultačného a dohliadajúceho orgánu, ktorý zabezpečuje transparentnosť a efektívnosť implementácie týchto cieľov. Rada partnerstva sa podieľa na tvorbe, implementácii, monitorovaní a prípadných úpravách Partnerskej dohody, čo zaručuje, že fondy EÚ sú použité spôsobom, ktorý prináša maximálny prínos pre Slovensko a jeho obyvateľov.

Rada partnerstva pre Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) je zložená z viacerých komôr, ktoré reprezentujú rôzne sektory a záujmy v regióne. Tieto komory zaisťujú, že rozvojové priority a stratégie reflektujú rôznorodé perspektívy a potreby všetkých zainteresovaných strán.

Rozdelenie komôr Rady partnerstva BBSK:

1. Komora štátnej správy – Táto komora združuje zástupcov rôznych inštitúcií štátnej správy, ktorí majú na starosti implementáciu národných politík v regióne. Zahŕňa orgány ako napríklad krajské úrady a ďalšie inštitúcie zastupujúce štátne záujmy v oblasti rozvoja, dopravy, zdravotníctva či školstva.
2. Komora samosprávy – Tvorí ju zástupcovia miest a obcí v rámci BBSK, ako aj samotný Banskobystrický samosprávny kraj. Táto komora reprezentuje záujmy miestnych a regionálnych samospráv, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v rozvoji infraštruktúry, sociálnych služieb a podpore miestneho hospodárstva.
3. Komora zamestnávateľov a podnikateľov – Komoru tvoria zástupcovia podnikateľských združení, obchodných komôr a ďalších organizácií, ktoré zastupujú záujmy súkromného sektora. Cieľom tejto komory je zabezpečiť, aby stratégie a rozvojové projekty podporovali miestny hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a podnikateľské prostredie.
4. Komora občianskej spoločnosti a neziskového sektora – V tejto komore sú združené organizácie občianskej spoločnosti, neziskové organizácie a rôzne asociácie. Reprezentuje záujmy obyvateľov v oblasti životného prostredia, sociálnej inklúzie, kultúry a ďalších verejnoprospešných oblastí.
5. Komora vzdelávania, vedy a výskumu – Táto komora je zložená zo zástupcov univerzít, výskumných inštitúcií a ďalších vzdelávacích organizácií. Jej cieľom je podporovať inovácie, vzdelávanie a výskum, čo sú kľúčové faktory pre dlhodobý rozvoj regiónu.

Úloha komôr v rámci Rady partnerstva BBSK

Každá komora má v rámci Rady partnerstva BBSK svoje špecifické úlohy a poslanie, ktoré spočíva v:

• Vyjadrovaní stanovísk a poskytovaní odporúčaní pre strategické dokumenty a rozvojové programy.
• Identifikácii potrieb a priorít daného sektora alebo skupiny, ktorú komora zastupuje.
• Dohľade nad implementáciou projektov a iniciatív financovaných z fondov EÚ, aby sa zabezpečilo ich efektívne využívanie.
• Spolupráci na monitorovaní a hodnotení výsledkov projektov, aby bolo možné prispôsobovať stratégie podľa aktuálnych potrieb regiónu.

Vďaka rozdeleniu na komory môže Rada partnerstva BBSK integrovať rôzne pohľady a záujmy do plánovania a realizácie projektov, ktoré prispievajú k rozvoju celého regiónu.

Integrované územné stratégie (IÚS) a integrované územné investície (IÚI) sú moderné nástroje využívané v rámci Programu Slovensko 2021-2027 na efektívnejšie plánovanie a realizáciu rozvojových cieľov na úrovni regiónov. Tieto nástroje umožňujú, aby sa európske a národné financie cielene investovali do projektov, ktoré odrážajú konkrétne potreby a potenciál daného územia, čím prispievajú k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju.

Výhody integrovaných územných stratégií (IÚS)

1. Cielené plánovanie podľa regionálnych potrieb – IÚS umožňujú regiónom identifikovať a stanoviť si vlastné rozvojové priority, čo vedie k presnejšiemu zacieleniu investícií. Táto prispôsobiteľnosť zaručuje, že sa rozvojové ciele zamerajú na aktuálne a dlhodobé potreby obyvateľov a ekonomiky regiónu.
2. Synergia medzi sektormi a projektmi – IÚS spájajú rôzne sektory (napr. dopravu, vzdelávanie, sociálne služby, životné prostredie) v rámci jedného strategického dokumentu. Tým sa umožňuje lepšie zosúladenie projektov, aby sa navzájom dopĺňali a podporovali. Napríklad investície do dopravnej infraštruktúry môžu byť doplnené rozvojom priemyselných parkov alebo podporou cestovného ruchu.
3. Podpora udržateľného rozvoja – Tým, že IÚS zohľadňujú miestne podmienky a zdroje, podporujú udržateľné riešenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad na životné prostredie. Takýto prístup tiež pomáha budovať odolnosť územia voči klimatickým zmenám.
4. Posilnenie regionálnej identity a participácie – IÚS kladú dôraz na zapojenie miestnych aktérov, vrátane samospráv, miestnych podnikov a komunít, čo posilňuje regionálnu identitu. Participácia zvyšuje pocit zodpovednosti za výsledky a prináša lepšiu akceptáciu projektov u obyvateľov.
5. Flexibilita a prispôsobenie sa zmenám – IÚS umožňujú reagovať na zmeny a výzvy, ktoré môžu počas programového obdobia vzniknúť. Regióny môžu podľa potreby upravovať svoje stratégie, aby sa prispôsobili novým okolnostiam alebo novým prioritám, napríklad v prípade kríz, ako je pandémia alebo iné nepredvídateľné udalosti.

Výhody integrovaných územných investícií (IÚI)

1. Efektívne a koordinované financovanie – IÚI umožňujú kombinovať rôzne zdroje financovania (európske, národné i miestne) pre realizáciu projektov. Táto kombinácia zdrojov zvyšuje celkovú efektívnosť a umožňuje realizovať väčšie projekty s výraznejším vplyvom na región.
2. Podpora prepojených projektov – IÚI sú určené na financovanie balíkov projektov, ktoré sú vzájomne prepojené a spolu vytvárajú väčšiu hodnotu. Napríklad v rámci jednej IÚI môžu byť realizované projekty na rozvoj infraštruktúry, školstva a zamestnanosti, ktoré spoločne prispievajú k komplexnému rozvoju územia.
3. Znižovanie regionálnych rozdielov – IÚI sa sústreďujú na konkrétne oblasti a komunity, čo prispieva k vyrovnávaniu rozdielov medzi rozvinutejšími a menej rozvinutými regiónmi. Podpora projektov, ktoré reagujú na špecifické problémy a slabiny územia, prispieva k ich vyrovnaniu so silnejšími regiónmi.
4. Zjednodušenie administratívy a zlepšenie koordinácie – Integrované investície umožňujú lepšiu koordináciu financovania a realizácie projektov na úrovni regiónu, čo zjednodušuje administratívne procesy a znižuje záťaž pre miestne samosprávy. Sústredenie financovania do jednej integrovanej investície je pre miestnych aktérov menej komplikované, čo môže urýchliť realizáciu projektov.
5. Posilnenie spolupráce medzi rôznymi aktérmi – Realizácia IÚI vyžaduje koordináciu medzi rôznymi partnermi (verejným sektorom, súkromnými investormi, neziskovými organizáciami a akademickými inštitúciami). Táto spolupráca vedie k lepšiemu zladeniu cieľov a zlepšuje efektívnosť implementácie projektov.
6. Podpora miestnych kapacít a inovácií – IÚI často zahŕňajú aj inovačné projekty alebo programy na zvyšovanie kapacít miestnych aktérov. Napríklad môže ísť o zlepšenie digitálnej infraštruktúry alebo programy na zvyšovanie zamestnanosti, ktoré stimulujú rozvoj ľudského kapitálu a zlepšujú ekonomickú konkurencieschopnosť regiónu.

Prínos pre Program Slovensko 2021-2027

IÚS a IÚI sú v rámci Programu Slovensko 2021-2027 dôležité nástroje na dosiahnutie strategických cieľov programu, ktorý sa zameriava na vyvážený a udržateľný rozvoj Slovenska. IÚS umožňujú cielené a premyslené plánovanie, kým IÚI zasa poskytujú nástroje na financovanie komplexných projektov, čím sa zlepšuje efektivita implementácie a dosahovanie výsledkov.

Tieto nástroje prispievajú k tomu, aby prostriedky z fondov EÚ mali čo najväčší dopad a prispeli k dlhodobému rozvoju Slovenska na všetkých úrovniach, od regionálnych miest až po menšie obce a vidiecke oblasti

Rada partnerstva v kontexte IÚS plní tieto úlohy:

• iniciuje a koordinuje tvorbu návrhu IÚS,
• zodpovedá za prípravu IÚS v rozsahu vízie, cieľov, priorít, aktivít a merateľných ukazovateľov pre jednotlivé ciele,
• rokuje o návrhu IÚS, resp. jej aktualizáciách, formuluje pripomienky a spolupracuje so sociálno-ekonomickými partnermi, za účelom vyriešenia vznesených pripomienok a za účelom dosiahnutia dohody o znení návrhu IÚS,
• schvaľuje návrh IÚS,
• iniciuje aktualizáciu IÚS,
• rozhoduje o projektových zámeroch IÚI,
• spolupodieľa sa na monitorovaní a hodnotení realizácie IÚS z pohľadu dosahovania cieľov rozvoja územia, vrátane návrhu a schválenia zmien IÚS v súlade s výsledkami hodnotenia,
• poskytuje súčinnosť riadiacemu orgánu pri priebežnom, ako aj konečnom monitorovaní a hodnotení implementácie IÚS,
• vykonáva ďalšie činnosti vyplývajúce z tohto Štatútu na základe požiadavky členov Rady partnerstva.

Integrovaná územná stratégia BBSK na roky 2022-2027